Život Prešova
online
online
Legendárny komentátor Karol Polák zomrel
17.01.2016 Bratislava
Bratislava 17. januára (Teraz.sk/TASR) - Legenda športového komentovania Karol Polák nás dnes v skorých ranných hodinách opustil. Informovala o tom televízia TA3.
V bratislavských Podunajských Biskupiciach podľahol ťažkej chorobe vo veku 81 rokov.
Svojím osobitým štýlom komentoval množstvo významných svetových i domácich športových prenosov. Jeho podmanivý hlas znel z televízie dlhé roky počas zimných a letných olympiád, majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy vo futbale a krasokorčuľovaní .
Karol Polák sa narodil 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec, bývalý ligový futbalista ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol Karol Polák brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava a potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu. Okrem športového talentu mal tiež umelecké sklony. "Naši vo mne objavili hudobný talent a dali ma na husle. Mám za sebou päťročnú hudobnú školu aj s absolventským koncertom". Neskôr mladý futbalový brankár študoval spev na konzervatóriu, až pokým mu vysokoškolský pedagóg Ján Borodáč nepovedal: "Karol, vykašli sa na tú operu, hlas máš dobrý, dobre vyzeráš, z teba bude herec!". A tak sa budúci športový komentátor rozhodol pre štúdium na divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia hrával v jednej malej kapele ako huslista, moderoval v Divadle hudby a chodil aj do rozhlasu na nočné služby ako hlásateľ. "Televízia začala vysielať v roku 1956. Prvý futbalový priamy prenos, ktorý som videl, komentoval jeden slávny rakúsky športový komentátor a to ma uchvátilo. Ale vtedy som ešte ani nesníval o tom, že by som ním chcel byť aj ja."
V roku 1962 sa Karol Polák stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich 30 rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov. Zúčastnil sa na šiestich zimných a šiestich letných olympiádach, siedmich majstrovstvách sveta a ôsmich majstrovstvách Európy vo futbale, dvadsiatich majstrovstvách sveta a Európy v krasokorčuľovaní.
Bol to hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú jedenástku Antonína Panenku na majstrovstvách Európy v Belehrade v roku 1976.
S pravidelným komentovaním skončil v roku 1992. Neskôr moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet. Dnes Karol Polák príležitostne spolupracuje s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami a moderuje rôzne spoločenské akcie.
V bratislavských Podunajských Biskupiciach podľahol ťažkej chorobe vo veku 81 rokov.
Svojím osobitým štýlom komentoval množstvo významných svetových i domácich športových prenosov. Jeho podmanivý hlas znel z televízie dlhé roky počas zimných a letných olympiád, majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy vo futbale a krasokorčuľovaní .
Karol Polák sa narodil 7. septembra 1934 v Bratislave. Jeho otec, bývalý ligový futbalista ho odmalička viedol k športu. V mladosti bol Karol Polák brankárom vo vtedajšej Červenej hviezde Bratislava a potom hral šesť rokov druhú basketbalovú ligu. Okrem športového talentu mal tiež umelecké sklony. "Naši vo mne objavili hudobný talent a dali ma na husle. Mám za sebou päťročnú hudobnú školu aj s absolventským koncertom". Neskôr mladý futbalový brankár študoval spev na konzervatóriu, až pokým mu vysokoškolský pedagóg Ján Borodáč nepovedal: "Karol, vykašli sa na tú operu, hlas máš dobrý, dobre vyzeráš, z teba bude herec!". A tak sa budúci športový komentátor rozhodol pre štúdium na divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Počas štúdia hrával v jednej malej kapele ako huslista, moderoval v Divadle hudby a chodil aj do rozhlasu na nočné služby ako hlásateľ. "Televízia začala vysielať v roku 1956. Prvý futbalový priamy prenos, ktorý som videl, komentoval jeden slávny rakúsky športový komentátor a to ma uchvátilo. Ale vtedy som ešte ani nesníval o tom, že by som ním chcel byť aj ja."
V roku 1962 sa Karol Polák stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. V priebehu nasledujúcich 30 rokov svojím charakteristickým štýlom komentoval nespočetné množstvo športových prenosov. Zúčastnil sa na šiestich zimných a šiestich letných olympiádach, siedmich majstrovstvách sveta a ôsmich majstrovstvách Európy vo futbale, dvadsiatich majstrovstvách sveta a Európy v krasokorčuľovaní.
Bol to hlas Karola Poláka, ktorý komentoval druhé miesto česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962, víťazstvo Slovana v Pohári víťazov pohárov v roku 1969 či nezabudnuteľnú jedenástku Antonína Panenku na majstrovstvách Európy v Belehrade v roku 1976.
S pravidelným komentovaním skončil v roku 1992. Neskôr moderoval športovú reláciu Retro Šport na súkromnej rozhlasovej stanici Rádio Hornet. Dnes Karol Polák príležitostne spolupracuje s niektorými televíznymi a rozhlasovými stanicami a moderuje rôzne spoločenské akcie.
Mnohí športoví fanúšikovia o ňom hovoria ako o bezkonkurenčnej legende športového komentovania. Je držiteľom televízneho ocenenia Zlatý krokodíl (1972), ceny Československej televízie (1981) alebo ceny Slovenského olympijského výboru. "Komentátor musí vedieť, kedy vystupňovať emócie, kedy ich utlmiť, musí vedieť narábať s hlasom a s divákom sa rozprávať," tvrdil obľúbený Karol Polák.
Niektoré z výrokov legendárneho komentátora, ktorý nás dnes opustil, takmer zľudoveli. Nielen vďaka nim, ale aj svojím osobitým čarom upútal pozornosť diváka.
Prečítajte si niektoré z jeho najlepších hlášok.
A beží, beží...kto nám to beží?...Beží nám pätnásta minúta!
(futbal)
Aj tie najkrajšie nohy sa niekde končia.
(krasokorčuľovanie žien, komentár nôh Liany Drahovej)
Nemecký šprintér Kokot bezkonkurenčne vedie a kde sú naši, ďaleko za ním. Bodaj by sme aj my mali takých Kokotov.
(MS, Berlín, 1973)
Bača našiel Slaninu.
(zápas ČSHL v sezóne 1988/89)
Dobrý večer. Nuž komu dobrý, komu nie, všakže, už ste chvíľu spolu s nami na Tehelnom poli a ja keďže mám v ruke mikrofón, si pripadám trocha ako taký funebrák sediaci na kozlíku pohrebného voza a šibajúc do koní veziem pozostatky našich postupových nádejí na cintorín svetového šampionátu, lenže čo už, heš čierne myšlienky, aj na kare býva nakoniec veselo, veď každý chvíľku ťahá pílku...
(baražový zápas Slovensko-Španielsko na MS 2006)
Prší prší, len sa leje, výsledok je bez nádeje.
(MS 2006 - Slovensko-Španielsko)
Nevadí, život ide ďalej a ja vám prajem, aby ste váš život hrali víťazne a aby ste ho nepresedeli na lavičke náhradníkov.
(Slovensko-Španielsko, 2005)
Ten múr vyzerá ako španielska stena. A ako sa tam za ňou prezliekala moja mama.
(Slovensko-Španielsko, 2006)
Len dva národy v Európe majú ľubozvučné ľ – Slováci a Španieli. Zatiaľ čo Slováci si na ľ píšu mäkčeň, Španieli používajú ľ ak pred 'l' je 'i'. Takže Casillas, Villa alebo Mallorka sa nečítajú Casijas, Vija alebo Majorka ale správne Casiľas, Viľa alebo Maľorka.
(Slovensko-Španielsko)
Usmievavý Merk, tomu je vlastne jedno, čo sa deje v našich dušiach a srdciach.
(Slovensko-Španielsko, 2006)
Prečítajte si niektoré z jeho najlepších hlášok.
A beží, beží...kto nám to beží?...Beží nám pätnásta minúta!
(futbal)
Aj tie najkrajšie nohy sa niekde končia.
(krasokorčuľovanie žien, komentár nôh Liany Drahovej)
Nemecký šprintér Kokot bezkonkurenčne vedie a kde sú naši, ďaleko za ním. Bodaj by sme aj my mali takých Kokotov.
(MS, Berlín, 1973)
Bača našiel Slaninu.
(zápas ČSHL v sezóne 1988/89)
Dobrý večer. Nuž komu dobrý, komu nie, všakže, už ste chvíľu spolu s nami na Tehelnom poli a ja keďže mám v ruke mikrofón, si pripadám trocha ako taký funebrák sediaci na kozlíku pohrebného voza a šibajúc do koní veziem pozostatky našich postupových nádejí na cintorín svetového šampionátu, lenže čo už, heš čierne myšlienky, aj na kare býva nakoniec veselo, veď každý chvíľku ťahá pílku...
(baražový zápas Slovensko-Španielsko na MS 2006)
Prší prší, len sa leje, výsledok je bez nádeje.
(MS 2006 - Slovensko-Španielsko)
Nevadí, život ide ďalej a ja vám prajem, aby ste váš život hrali víťazne a aby ste ho nepresedeli na lavičke náhradníkov.
(Slovensko-Španielsko, 2005)
Ten múr vyzerá ako španielska stena. A ako sa tam za ňou prezliekala moja mama.
(Slovensko-Španielsko, 2006)
Len dva národy v Európe majú ľubozvučné ľ – Slováci a Španieli. Zatiaľ čo Slováci si na ľ píšu mäkčeň, Španieli používajú ľ ak pred 'l' je 'i'. Takže Casillas, Villa alebo Mallorka sa nečítajú Casijas, Vija alebo Majorka ale správne Casiľas, Viľa alebo Maľorka.
(Slovensko-Španielsko)
Usmievavý Merk, tomu je vlastne jedno, čo sa deje v našich dušiach a srdciach.
(Slovensko-Španielsko, 2006)
www.ZIVOTPO.sk
